O čnosti platí príslovie: Čo nič nestojí, za nič nestojí
Pri spytovaní svojho svedomia, života a návykov sme šťastní, keď vidíme, že aj v záhrade našej duše vyrástlo niekoľko kvetov čností. Sú nám príjemné a my ich preto pestujeme s láskou, pracujeme na ich rozkvete vlastne bez námahy.
Tak máme radi modlitbu v určitom čase, na istom mieste a hovoríme si samoľúbo: Som nábožný... Sme prívetivý, zdvorilí k určitej osobe, ale len preto, že je nám milá, že si ju vážime a že by sme si radi získali jej náklonnosť. Obetujeme sa, aby sme mali sladký pocit blaha a pre myšlienku, že patríme k najlepším ľuďom. Ochotne a dobrovoľne znášame poníženia, ale len od osôb, ktoré milujeme. Vynikáme mlčanlivosťou, pretože neradi hovoríme. Bočíme od spoločnosti, pretože by sme v nej nevynikli, a klamúc seba samých, sa utešujeme, ako milujeme samotu.
Zamyslime sa nad takými čnosťami! Pýtajte sa, koľko bojov ste pre ne bojovali, ako veľa námahy a sebazaprenia vás stáli, a spoznáte, že živíte len pýchu a sebalásku.
Čo nič nestojí, za nič nestojí.
De Maistre hovorí: "Najzáslužnejšie čnosti sú tie, čo sa zakladajú na obeti a ktoré nadobúdame s najväčším úsilím."
Nepozerajte na tie svoje niekoľké ľúbezné, pavučinové čnosti s takým uspokojením. Predstavte si radšej svoje poklesky, ktorých sa najčastejšie dopúšťate:
netrpezlivosť, neporiadnosť, náklonnosť k posudzovaniu a hnevu, nevernosť v povinnostiach, a statočne proti nim bojujte!
Prejde ešte veľa času a bude treba vybojovať ťažké zápasy prv, ako také chyby premôžete aspoň natoľko, aby nad vami nevládli. Vôbec nepočítam s tým, že sa ich zbavíte naraz. Je to úloha celoživotná. Veď sv. František Saleský hovorí, že bude šťastný, ak sa svojich pokleskov zbaví štvrť hodiny pred smrťou.

úryvok z knihy:

P. J. ROBERTI: NENÁPADNÉ ČNOSTI, SERAFIN, BRATISLAVA, 1991, I. VYDANIE

Vytvoril: Stanislav Loduha
Vytvorené dňa: 09.01.2018
Upravené dňa: 09.01.2018